Foto TU
Navštívili sme celoslovenské Etnografické múzeum v Martine, ktoré je špecializované na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. Uchováva viac ako 100 000 zbierkových predmetov z oblasti etnografie a 31 000 z oblasti ostatných spoločenskovedných odborov. Dokumentuje tradičné ľudové hospodárstvo, výrobu, remeslá a odievanie. Okrem prehliadky exponátov sme sa dozvedeli mnoho nových informácií o feudalizme na Slovensku v rámci nášho bádania v expozícii stredoveku. Pracovali sme v šiestich skupinách a v závere sme si vymenili vedomosti pod vedením skúsenej lektorky.
Našou druhou zastávkou bolo Literárne múzeum v Martine, ktoré realizuje dokumentáciu, výskum, ochranu, podporu a prezentáciu slovenskej národnej kultúry a vzdelanosti od najstarších čias až po súčasnosť s osobitným zreteľom na vývoj literatúry a knižnej kultúry Slovenska a Slovákov, vrátane Slovákov žijúcich v zahraničí. Zopakovali sme si literatúru od obdobia Veľkej Moravy až po dvadsiate storočie, dozvedeli sme sa zaujímavosti zo súkromného života Jána Kollára, Andreja Sládkoviča... Prehliadka bola veľmi zaujímavá.
Nasledovala prestávka na občerstvenie a po nej nás čakalo krásne divadelné predstavenie Výkriky bez ozveny v Slovenskom komornom divadle Martin. Pri adaptácii diela sa tvorcovia zamerali na päť poviedok Mila Urbana: Štefan Koňarčík - Chrapek a Pán Boh, Pravda, Nie, Svedomie a Roztopené srdce, ktoré spojili do jedného kompaktného dramatického celku. Autor divadelnej adaptácie a zároveň režisér Marek Ťapák vytvoril spojenie drámy s ľudovou hudbou a tancom. Morálka, ľudskosť, láska, nenávisť... Dlho sme sa o inscenácii zhovárali, pretože každého z nás niečím dielo oslovilo.
